Betónová džungla - out of my mind 2039

Myšlienky sú jediné, ktoré reálne zabíjajú. Utekáme, no nebojujeme.

Avšak dokedy vydržíme? Pokým naše pľúca nezlyhajú?

Niekedy radšej prehrávame v tejto hre, no nie je jediná v ktorej sa nechávame poraziť?

Ubíja ma tá nechutná dokonalosť a preto snorím v byte z 80tich v riflách Montana.

Tá samota a bezmocnosť ma utápa, žily sú príliš vystúpené a jazvy pomaly tmavnú.

Cítim sa tak prázdna až to neviem opísať metaforou, no stále verím, že to prejde veľkou horskou dráhou.

Milujem aj nenávidím a zistila som, že v živote nie je vždy ale len niekedy.

Som to ja alebo maska? Nikdy som tomu neverila ale teraz ma už aj vesmír láka.

Staré balkóny, nezmyslené obrazy, krása sa nachádza v tých najjednoduchších veciach, tak prečo sme tak nevidiaci?

Som hlúpa, že pred tebou mlčím ale pochop, že je to ťažké keď mi na tebe záleží.

Ľudia odmietali moje slová, teraz ma prosia aby som občas prehovorila.

Niekedy chcem byť taká obyčajná akou ma ľudia vidia, no asi aj som ak vravím, že nie som.

Neľutujem nič, všetky chyby ma naučili žiť.

Tie hlúpe noci presedené v kúpeľni na zemi keď som nebola pri moci.

Ľudia sú divní ale mám ich rada, aj napriek tomu plačem cez prestávky na záchodoch sama.

Woodstock na tých conversoch je len póza, to srdce pre mňa znamená viac a Takk reprezentuje, že sa mám ďakovať.

Naozaj sa ti páči to GPS oci, nejdeš radšej po mapy? Chcem sa vrátiť späť do doby kde sme uprednostnili náhody pred nami.

Páči sa mi ten zákon, že ľudia si vždy niečo dajú aj keď sa navzájom ničia. Našou najčastejšou zábranou sú naši rodičia.

S láskou South xx

Instalife