Fall thoughts & we heart it inspirations...

A opäť prichádza moje najobľúbenejšie obdobie roka. Dnes sa píše prvý jesenný deň a ja som si samozrejme stihla zapáliť pár sviečok, spraviť nejaké to upratovanie a tým sa zbaviť nepotrebných vecí a taktiež si dopriať horúci čaj z najväčšej šálky akú doma mám. Obdobie stvorené pre lenivcov ako som ja. Jeseň stihla prebrať svoju moc aj nad počasím. Kvapky dažďa pomaličky padajú z neba a dotvárajú tú správnu sychravú atmosféru. Lepší deň na písanie článku som si nájsť nemohla.

Konečne sa cítim vo svojej koži a samozrejme som nemohla nechať len tak prachom zapadať ani môj gramofón. Tento príspevok bude taká zmes všetkého rôzneho, čo sa mi za posledných pár mesiacov prihodila, či mi napadlo. Tak sa nechajte uniesť a zabudnite aspoň na chvíľku na všetko dôležité.

Za posledné obdobie sa stalo opäť mnoho vecí, ktoré zmenili môj smer zmýšľania. Začala som študovať na novej škole, spoznala neskutočné množstvo ľudí, sklamala sa, padla na úplne dno, opäť sa postavila a znovu ma niekto potiahol dole. Skrátka život. Mojím najväčším vnútorným bojom v poslednom období bola šanca nájsť samú seba. Prišla som na novú školu a samozrejme chcela hneď zapadnúť, no ako vždy som v pretvarovaní zlyhala. Našťastie... Toto bola veta, ktorú som si v tie dni napísala do poznámok:

„Miluj tých, ktorí milujú teba & nezaoberaj sa tými, ktorí ťa nemilujú...."

Každý deň som iný človek, nie som to ja, mám možno na sebe masku ale nie úmyselne. Ako môžme byť niečím určitým, keď každý nový deň je nepredvídateľný a môže zmeniť či už nás alebo naše životy?! Raz sme hore a raz dole, jeden deň sa milujeme ale druhý už nenávidíme. Komplikácie, ktoré si vytvárame sami.

Najväčšiu radu akú vám môžem do života dať je aby ste ho žili. Nepremýšľajte donekonečna nad tým ako alebo prečo, proste žite. Zabudnite na to, čo hovoria iní aby ste robili a dajte sa na vlastnú cestu. Vyliečte svoje rany a objavujte nekonečné možnosti samého seba. Život je krásny, len ho treba začať žiť nie len prežívať. Uvedomila som si, že je skvelé s vami zdieľať moju cestu ale iba ak to pre vás nebude znamenať, že sa ňou budete chcieť riadiť aj napriek tomu, že pôjde proti vám. A to sa vzťahuje aj na blog.

K článku vám pripájam aj moje autentické pocity a vlastnú tvorbu. Že by bola poézia mojou novou láskou?!

„Každým krokom sú moje nohy slabšie, premýšľam nad časmi detskými trochu vážnejšie.

Všetky tie spomienky mi vtláčajú slzy do oči, nemal by to byť skôr dôvod pre veľa rečí?

Kúsky môjho srdca sa už nedokážu nájsť a ani moje kroky nemajú kam zájsť.

Som zlomená tak neskutočne ako nikdy, všetko stráca zmysel a ja hľadám moje krivdy.

Je to moja chyba? pýtam sa samej seba, odpoveď neprichádza asi ju ani netreba.

Láska bolí vždy, myslím že to môže potvrdiť každý.

Východ slnka prichádza ale i tak ma viac láka západ toho slnca." Kaya

S láskou vaša Kaja <3